Taolo ya Sebjalo sa Coriander

© Louise Brodie

Poelo - Tonnes Godimo ga Hektare ka Ngwaga

Conservative
Tše foreše: 4 tonnes
Dipeu tše di omilego: 0.5 tonnes
Oli: dilitara tše 40

Palogare
Tše foreše: 8 tonnes
Dipeu tše di omilego: 1 tonnes
Oli: dilitara tše 75

Botse
Tše foreše: 12 tonnes+
Dipeu tše di omilego: 1.2 tonnes
Oli: dilitara tše 100

Puno

Puno ya bontši bja kgwebo ya khorientere e dirwa ka semotšhene. Mo tšweletšong ya tše nnyane le ka gare ga dikhaponetaeoksaete e ka dirwa ka diatla le ge e le gore mohuta wo o a tura. 

Tšweletšo ya tše foreše: thoma go buna matlakala mesong ge dithemperetšha di sa fodile eupša matlakala a omile. Puno ya matlakala a ka thoko e ka thoma ka dibeke tše 4 ka morago ga pšalo ya dipeu. Batšweletši ba dikgwebo tše kgolo ba tla ema nako e telele gomme e be ba buna ngata ka moka pele ga matšoba, e be ba sega ngata go 5 cm ka godimo ga mobu go e dira gore e e le bogolo bjo nyakegago. Ge e dirwa ka diatla, semela ka moka se a hlomolwa e be se phuthelwa.

Tšweletšo ya peu ye e omilego: Mo tšweletšong ya khorientere tše omilego, o swanetše go ema go fihla matšoba a hloma, le ge dikenywa di thoma go thatafala le go oma. Gantši Dipeu di gola gare ga dibeke tše 15 go ya go 18 go tšwa go pšalo. E be dipeu di aroganywa go dikgopa mme di ka e hlaolwa go didirišwa tša pšalo le kgwebišano ya spice.

Tšweletšo ya oli: Dioli di hwetšwa go tšwa go hwekišo ya mušimeetsepeu ya dipeu tše pšhatlegilego. Go tšwa go ditlabakelo tše tala tše hwekišitšego, oli ya gona e emela fela 0.6% go 1% ya se.

Poloko

Tšweletšo ya tše foreše: Ka morago ga puno, boloka khorientere tše foreše go 1°C. Khorientere e ka bolokwa dibeke tše ka bago 2 go ya go 3. Se se bohlokwa go hlokomelwa ke go dira bonnete bja gore matlakala a omile ka gare ga dibjana tša go tswalela. Mešunkwane a foreše a lahlegelwa ke mohlodi wa culinary ka lebelo, ka fao go kaone go bapatša le go šomiša khorientere ka pela ka mo go kgonegago. Khorientere tše foreše di ka bewa ka gare ga mekotlana ye tswalegang ka mo lifelong la go kgahla.

Tšweletšo ya go oma: Dipeu tša go oma di phuthelwa ka gare ga mekotlana ye tswalegang ka pela ka moo go kgonegago gore di kgone go dula le mohlodi wa tšona. Di ka bolokwa dikgwedi tše senyane go ya go ngwaga.

Dintlha tša oli: Mabotlelo a dioli a ka bolokwa mo lifelong le omilego, le fifitšego, le le fodilego, ngwaga go ya go dikgwedi tše 18 ka morago ga go di bitiela ka mabotlelong. Ka morago ga se bontšhi bja dintlha tša dioli di thoma go lahlegelwa ke bokgoni le mokgo wo botse.

Disenyi

Aphids, Army worms, Cut worms, Nematodes, Spider mite, Thrips and White fly ke disenyi tše dingwe tše di tlwaelegolego.

Malwetši

Bacterial leaf spot, CMD Virus, Fusarium Wilt, Powdery mildew, Root rots le Soft rot.

Go kaone go latela tšhireletšo ya mmušo ya sebjalo yeo e beilwego ke molemiši goba agronomist. Morekiš wa khemikhale ya tikologo ya o na le mananeo a go nepa goba a ka go fa ka tshedimošo ya baeletši ba kgauswi le lefelo la tšweletšo.

Translated by Lebogang Sewela