Histori ya Indasteri ya Mmutlanyana ya Afrika Borwa

©Karoline Steenekamp
Tlhahiso ya mmutlanyana ya dihlahiswa e qadile Afrika Borwa nakwana ka mora World War II. Mmutlanyana e ne e le e nngwe ya mefuta e fokolang ya nama e fumanehang nakong ya ntwa Europe le ho kgutlela ho bahlanka ba bona ba nang le matla a maholo. Dikwallwa tsa pele di ne di hahilwe ka lesela mme di ne di le dikarolo tse tharo tse phahameng.
Mmutlanyana e ne e ruwa haholo-holo e ne e le New Zealand Whites le New Zealand Reds tse neng di romelwa dilemong tsa bo 1940 ho tloha Engelane. Ma California a ile a tswa United States dilemong tsa bo 60 a ena le New Zealand White e fapaneng. Tsena e ne e le dihlahiswa tsa kgwebo tse ntlafetseng ho feta di Whites tsa UK le hona jwale feela New Zealand Whites tsa Amerika ke mofuta o sebediswang Afrika Borwa.
Ho tswa ho 'Transvaal', temo ya meutlanyana e hasane ho Natal mme mapolasi a mangata a maholo a thehwa ka boholo ba nama e hlahiswang ho ya tsamaisa dikepe. Ka nako e le nngwe meutlanyana ya pele ya kgwebo e ne e kenngwa Flemish Giants (a ‘majabajaba’ le sebopeho se fosahetseng bakeng sa tlhahiso ya nama) le Silver Foxes (e leng 'morero o kopanetsweng’) o ile wa kena hape, hape ho tloha UK, empa dihwai tsa kgwebo di ne di thahasella nama feela matsatsing a pele. Marion Keller (mongodi wa buka ya 'Rabbit Breeding South Africa' e hatisitsweng bohareng ba bo '70') e ne e le e mong wa bahlahisi ba pele ba kgwebo mme a qala polasi ya hae Johannesburg ya meutlanyana ya nama le Angoras.

Bohareng ba dilemo tsa bo 60 Mme Keller o ile a thahasella ho hlahisa sehlahiswa sa bobedi - boya ba mmutlanyana - mme a kopana le Thorer's Cape Town, setsebi tsa mosuhi wa matlalo a karakul. Thorer o ile a nka ho phunya matlalo oohle a fumanehang. Sebaka se bitswang Breger se ile sa nka ho apara jase tse ntle, baki, dikatiba le dintho tse boleng bo phahameng tsa Rex, Phokojwe le Beveran. Mefuta ena ya boya ba meutlanyana e ne e se e kenngwa butle-butle ke bahlokomedi ba fapaneng ho theosa le dilemo. Lephelo leha e le lefe ha lea lekana bakeng sa kgwebo ya boya e neng e rekiswa dipontshong tsa temo tse kang Goodwood show e Cape Town, Rand Show le Royal Show, Pietermaritzburg.
Lekgotla la Mmutlanyana la Afrika Borwa le thehilwe hoo e ka bang ka 1950 Johannesburg. Sepheo e ne e le ho tshehetsa indasteri ya meutlanyana e ntseng e hola ka tsebo, dipontsho le tshehetso ya ho rekisa. Rand Show ya 1952 e ne e ena le dintlha tse 1000 tsa meutlanyana e ahlolelwang ke Marion Keller, Bill Elliot, Ronnie Watters le Mofumahadi GM Stewart. Ho fihlela jwale, ha ho eso ka ho eba le pontsho ka kakaretso eo e kgolo.
Ka bomadimabe, merero e ruileng e kenella indastering e tswelang pele, e leng ho fella ka ho lahlehelwa ke ditshebeletso tse ngata tse sa tswa tsejoa ho indasteri. Sena se ile sa hlaselwa ke bolotsana ba 1980 moo dihwai tse sa tsebeng letho di kgothalletsoang ho hlahisa meutlanyana ka tlasa konteraka. Meutlanyana e dikete e ile ya hlaselwa ka nako eo empa ha e ya ka ya fihla setsing sa polao, kaha ho ne ho se na phaello ya mmaraka. Batho ba makgolo ba ile ba lahlehelwa ke diranta tse dikete mme indasteri ya wa ka ho feletseng. E ne e le ba di fanciers feela le ditho tsa dihlopha tsa ho ikatisa mefuta e kgethehileng, e ileng ya pholoha.
Lefatshe la mmutlanyana kajeno le iphumana le le boemong bo fapaneng haholo. Hona jwale bahlokomedi ba rona ba tlameha ho ba basesisi ba maiketsetso ho phela ha matsatsi a ho kenya thepa e ncha ka nako e telele e fedile. Afrika Borwa ka tshohanyetso le mahlohonolo a hlwekileng ke e nngwe ya dinaha tse fokolang lefatsheng tse se nang mafu a mabedi a bolayang - myxomatosis le mafu a tshwaetsanang a mafu a tshwaetso. Ka lebaka leo, meedi ya rona e kwetswe ho kenngwa ka ntle ho naha e le hore bafodisi ba lokela ho sebetsa le setsha seo ba nang le sona, ho ntlafatsa ho sona le polasing hantle.
Ho fapana le nakong ya boemo bo sithabetsang ba Afrika Borwa ba 1980 hona jwale ba na le dihwai tsa dihwai, tlasa dihlopha tsa dikoloi tsa Coniglio Rabbit Meat Farms. Khampani e na le dimmaraka tse rekiswang ka ntle, dibaka tsa polao le ho fa dihwai moralo o utlwahalang haholo wa kgwebo.
Leha ho le jwalo, bakeng sa dihwai tse lakatsang ho ntshetsa pele mmaraka wa tsona, ho boetse ho na le monyetla wa ho hola le ho ba le bophelo bo botle ho hlahiswang ke nama. Ka kopo hopola ho etsa ntho e nngwe le e nngwe ya mosebetsi wa sekolo o hlokehang pele o qala - ho etsa bonnete ba hore dibaka tsa polao le dimmaraka di fumaneha pele o ikatisa.

Translated by Bongani Matabane