Malwetši a Mebutla

© Judy Stuart

Afrika Borwa ke naga ye nalego mahlatsi kudu ka ge e sa hlasele ke malwetši a magolo ao a bolayago mebutla e mentši ka pele. Malwetši a ke: myxomatosis le bolwetši bja viral haemorrhagic. Ke ka fao go sa dumelwa gore mebutla e rekiwa ka ntle. Ga go na kalafo ya malwetši a, malwetši a gona a fetelela ka dikhunkhwane tša go swana le menang.
Mo Afrika Borwa go na le mmutla wo o lego kotsing kudu, o bitšwa mmuta wa riverine. Go setše mebutla e mennyane fela ya mohuta wo, gomme ge e ka hlaselwa ke malwatši a, e ka se kgone go kgohlelela, e ka hwa. Go ka se hwe fele mebuta yeo e lego kotsing le palo ya mebutla ya hare. Mebutla ya gae le yona e tlo ba kotsing ge e ka hlasela ke malwetši a sa folego.
Gore mmutla o phele bose o swanetše go phela o hlwekile e bile o je bose. Dirobe tše ditšhila, tše di na lego moroto le morole di tlo feleletša di hlasela ke coccidiosis. Coccidiosis ke virase ya tlhago e hwetšagalang mo mpeng ya mebutla kamoka, e fela e ba bothata kudu mo lefelong la dtšhila.
Coccidiosis e bonagala ge mmutla o ka dula o kobegile ka mpa ya go ruruga le mahlo a lerotho. Godimo ga fao mmutla o na le go nkga bjalo ka jelly mo mpeng. O ka tšhela sulphur gare ga meetsi (bala ditaelo mo pampering ya setšweletšwa). Ge coccidiosis e ka lemogwa ka pele e ka kgona go fola.

O swanetše go tloša mebutla yohle e lwalago mo diphahlong tše phelago gabotse le mo serobeng se hlwekilego. Ge o ka hwetšagala gore mmutla yo o be o lwala o be o le gare ga serobe sa motato, o swanetše go phumula serobe ka blowtorch.
Dirobe tša dikgong di ka hlwekišwa ka Jeyes Fluid solution (goba Kelelatšhila engwe ya go swana) morago o swanetše go e tlogela mo letšatšing gore e ome.
O tloše dijo kamoka tša maatla, lucerne le merogo e tala gomme o fe mmutla bjang bjo hwekilego fela go fihlila o fola gabotse. O netefatše gore go na le meetsi a hlwekilego.
Merogo e tala le phetogo ya dijo di baka go ruruga. Gape, o swanetše go tloša dijo kamoka go sale fela bjang bjo botse le meetsi. O hlohleletše mmutla gore o sepele; o ka dira se ka go dira gore e kitime. Letšatši, le lona le ka dira gore mmutla o e kwe bose e bile gore o sepele gabotse. Se, se tlo thuša go thibela moya mo mpeng gomme le go okobatša kgatelelo.
Enteritis e bolaya ke pele. E na le go hlasela diphofolo mo sehlopheng ka nako e tee gomme e be e di boloya tlase ga di iri tša masomepedi nne. E bontšha ka ka selo sa go swana le mamina a go nkga. O tla hwetša mmutla o robotše ka thoko gomme o beile hlogo ka morago, o hemela boima. Ka nako ye, mmutla o hloka thušo ka lebelo.
O swanetše go leka go o fa matlakala a naga a strooperi ka pele ge o lemoga bolwetši bjo. Ge di storrperi di palela go thuša; o swanetše go leletša ngaka ya diphoofolo - (veterinarian).
Dišo di baka ke di ntho tše nnyane go ba ge mmutla o lomiwa ke mmutla o mongwe. Dišo di thoma bjalo ka lehuto tlase ga letlalo le le sa kgomego. Morago ga matšatši, go thoma go bonagala ntho e ntsho mo lehutong e be e ba boleta. Ge se, se direga, o hlatšwe ntho ya gona ka kelelatšhila le thipa e bogale gomme o kgaole ntho e ntsho.
Go tlo tšwa meetsi a go swana le mamina, o swanetše go a gamolla go fihlela a felela. O tlatše nalete ya go lekana 10 cc ka 1% ya hydrogen peroxide solution e be o tšhela mo nthong. Se, se tlo thuša gore meetsi mo nthong a tšwe lehulo gomme a hwekiše ntho ya gona. O swanetše go phela o e hlola morago ga matšatši gore ga e ya bowa gape.
Snuffles (letadi) le tlwaelegile mo mebutleng. O swanetše go dira gore mmutla ga o phele mo mafelong a phefo le kgole le mebutla e mengwe. O fe mmutla antibiotic ge letadi le ka gatelela. Keletšo ya ngaka e bohlokwa ge bolwetši bo ka gatelela.
Pasteurella e hlaga go swana le letadi e fela mmutla o tla ithimola gagolo e be mamina a šalela mo nkong. Leoto la ka pele le tla be le tletše ka mamina ka gare, kagobane o phela ka go phumula dinko. Pasteurella e a fetelala gomme tharollo e kaone ke go tloša mmutla yo lwalago gore o se feteletše tše dingwe
Malocclusion ya meno ke bothata bjo bogolo e bile e baka ke go gobala goba go tšwa pelegong. Meno a mmutla a gola ka go se kgaotšego, meno a gona a swanetše go gola ka go lekana. Ge a ka se kopane gabotse a tlo no gola a se emiši. Se, se ka dira gore mmutla o palelwe ke go ja, e bile o tlo phela o kwa bohloko. Meno a ka kgaolwa e fela go kgaolwa go ka se thuše. O ka tloša mmutla wo o swerego ke malocclusion gare ga mebutla e mengwe. Go dira se, go bontšha botho.
Ear canker e baka ke khukhwane gare ga tsebe ya mmutla. E baka bohloko bjo bogolo, e bonala ka legogo le sootho mo thoko. Ge e ka tlogelwa e tlala tsebe kamoka.
Canker e ka fodišwa ka go tlola makhura a bana ka gare ga tsebe goba ka Ivomec (Ivomec, yona ke oli ya nku gomme e ka rekwa sepetleleng sa diphoofolo goba co-op. O swanetše go e tlola go ya ka ditaelo). Mebutla kamoka e swanetšwe go hlolwa ka mehla gare ga ditsebe e be di fodišwa ka pele. Sore hocks ke dintho tlase ga maoto. Dintho tše di na le go bonala mo pele go ba ka morago ga maoto, gantši dibaka ke ge mo fase go le makgwakgwa.
Rexes (mafahla) a boleta go sore hocks gomme a swanetše go phela mo meteng le ka go ja bjang. Lebato le le kikitlanego le loketše Rexes. Gentian Violet e ka tšhelwa mo nthong go re e kgone go oma. Mahlo a go rotha meetsi goba go lwala a ka fodišwa ka tee ya chamomile goba lerole la mahla Terramycin yona e ka hwetšagala kua co-op goba sepetlela sa diphofoolo.
Kgatelelo e dira gore mebutla e be boleta gomme e hlasele ke malwetši ka pele. Mebutla ye e phelago e thabile ga nke e lwala. O swanetše go bea mebutla ya gago kgole le dibata le mašata, gomme dilo kamoka di tla loka. Ge o ka lemoga gore mmutla o na le gatelelo o ka tšhela pheko gannyane gare ga meetsi e be o bea mmutla wa gago mo lefelong la setu, se se ka thuša. Ge gatelelo e le boima kudu o ka tšhela bjala gannyane mo lehwaneng la tee, la maswi.
Bollo goba go fiša kudu go bolaya kudu. Ge mebutla ya gago e ka kwa go fiša kudu (go fetiša 25℃) di ka felelwa ke maatla ka pele. E ka palelwa ke go hema gomme e be e thapa mo nkong. O ka tšhela meetsi a go tonya e be o ka o fa meetsi a go kgahla ka lebotlelong gore mmutla o robale godimo ga lona.

Translated by Lebogang Sewela