Eagle Ray
Lehlasedi la Ntšhu

© Johan Boshoff

Leina la lapa la tlwaelo

Lehlasedi la Ntšhu

Tše dingwe ka lapeng

Bonnet, Mosela wo boreledi, Manta, Ya tlwaeo, Poo, Nko ya kgomo le Tiabolo

Leina la tša thutamahlale

Myliobatidae

Bogolo

Go fihla dimetara tše 3 bja bogolo bja mapheko.

Boitšhupo

Mmele wo nkgokolo le mapheko a hlapi a khutlotharo. Hlogo e lego ka godimo ga mmele. E fifetše ka godimo, go tšwa go boso go ya go boputšwa, ka dinako tše dingwe e na le dipatšo goba mokgwtatelano wa leswiswi. E tšhweu ka bofaseng. Mahlo a ka thoko ga hlogo.

Tshedimošo ya Kakaretšo

Lapa la Myliobatidae le bopša ke 7 ya tša kakaretšo le 42 ya mehuta ya diphedi. Ke baruthi ba lebelo le legolo kudu. Mosela o motelele go feta mmele. Tše dingwe tša mahlasedi a ntšhu di na le sefena, go swana le Ntšhu le Mahlasedi a poo. Molomo o ka tlase mpeng. E sephaphathi, ka sebopego sa ‘V’, meno a go swana le tselanathoko a šomišwa go kgatla dijo. Di tswala ka go beela mae ka gare gare ga e kgolo go fihlela a phaphaša. Bafsa ba tswalwe ba le ka botlalo.

Phepo

Di ja dimollusc le dikhrustašiene.

Phatlalatšo

E direga ka ditehmpheretšheng ka moka le mawatleng a borutho a lefase.

Mehuta ye e tlwaelegilego

Lehlasedi la Ntšhu - Myliobatis aquila
Lehlasedi la go phaphasela - Rhinoptera javanica
Lehlasedi la Ntšhu la dipatšo tše tšhweu - Aetobatus narinari